Dnes vzdávame hold dvom bojovníkom, ktorí preukázali nezlomné nasadenie a obetavosť pre náš Nitra Knights – Martinovi Pargáčovi a Dávidovi Chalánymu! 
Napriek zraneniam a bolesti nastúpili do zápasov s obrovským sebazaprením, nevzdali sa a ukázali nám, čo znamená byť skutočným rytierom. Toto ocenenie nie je len za výkon na ihrisku, ale za neústupčivého ducha a odhodlanie, ktoré inšpiruje celý tím a fanúšikov. 
Sme hrdí na vás, Martin a Dávid, a ďakujeme za všetko, čo pre náš tím robíte! 
Na Martina Pargáča smerovalo pár otázok:
Čo pre teba znamená získať ocenenie Iron Knight? Aké máš pocity z toho, že vybrali práve teba za tvoj prínos a nasadenie pre tím počas sezóny?
Bol som prekvapený. Odkedy hrám futbal, pokladám za samozrejmé nechať na ihrisku svoje maximum a zostať na ihrisku aj napriek menším zraneniam, ktoré sú súčasťou futbalu. Preto som to ani nevnímal ako niečo výnimočné, za čo by som mal byť ocenený. Navyše, v tíme je veľa ďalších chalanov, ktorí by si to podľa mňa tiež zaslúžili.
Ocenenie pre mňa znamená motiváciu do ďalšej sezóny – chcem odohrať všetky zápasy a pomôcť tímu k výhram v akejkoľvek pozícii určenej trénerom.
Je niečo konkrétne, čo ti pomáha prekonávať náročné momenty počas zápasov alebo tréningov? Čo ťa motivuje ísť za hranicu svojej komfortnej zóny a dať do toho viac?
Počas tréningov ma poháňa vízia zlepšovať sa a byť na zápas čo najlepšie pripravený. Počas zápasov ma motivuje myšlienka na to, aby som si po zápase v šatni mohol povedať, že som nechal na ihrisku maximum a pomohol tímu k výhre.
Často ma inšpiruje aj odhodlanie a výkony mojich spoluhráčov – keď vidím, s akým nasadením bojujú na ihrisku.
Akým nepríjemnostiam si čelil počas sezóny? Máš nejakú rutinu alebo zvyk, ktorý ti pomáha sa čo najrýchlejšie zotaviť? (Fyzio, oddych atď.)
Mám niektoré staršie zranenia, ktoré sa pravidelne ozývajú, a musel som sa naučiť s nimi fungovať. Počas sezóny som si navyše v zápase s Pardubicami pomliaždil medzirebrové svaly, čo bolo nepríjemné už pri samotnom behu, nieto ešte pri kontakte. Týždeň nato sa mi našťastie podarilo bez ujmy odohrať zápas v Ústí nad Labem na pre mňa nezvyčajnej pozícii LT (keďže sme v tíme čelili viacerým absenciám), kde sme vyhrali až v predĺžení.
Veľkú zásluhu na tom, že sa mi podarilo odohrať všetky zápasy, majú určite náš kondičný tréner Andrej Bulla a fyzioterapeut Palo Ďurin.
Po zápase si väčšinou dám ľadovú vaňu, na druhý deň si doprajem oddych alebo aktívnu regeneráciu. Potom sa snažím čo najskôr nabehnúť na tréningový cyklus (posilňovňa, pozičný tréning, tímový tréning).
Ako sa tešíš na nasledujúcu sezónu a čo by si chcel odkázať fanúšikom? Na čo sa môžu tešiť?
Najviac sa teším na naše domáce zápasy a na našich fanúšikov. Atmosféra, ktorú nám vytvárajú na tribúnach, je neskutočná. Počas samotnej akcie síce publikum veľmi nevnímam, ale za posledné dve sezóny už viem podľa hluku odhadnúť, koľko yardov som asi zabehol, a to mi dodáva energiu.
Pred zhruba 16 rokmi, keď som začal s futbalom v parku v Topoľčanoch, by som nikdy nepovedal, že takéto niečo ako hráč zažijem. Veľmi si to cením.
Verím, že sa fanúšikovia môžu tešiť na skvelé výkony starých známych hráčov a že sa k nim pridajú aj nové posily v nadchádzajúcej sezóne.